Očami matky
Ako každá žena, aj ja som sa chcela stať mamou. S manželom sme si vysnívali naše dieťa a po urobení tehotenského testu sa nám toto prianie splnilo. Veľmi sme sa tešili na príchod nášho bábätka.
Ako prvé som si išla potvrdiť tehotenstvo u gynekológa v Trnave. Zodpovedne som absolvovala všetky povinné vyšetrenia, screeningy , krvné testy a ultrazvuky. Zaplatila som si jedno vyšetrenie ultrazvukom navyše, ktoré nebolo hradené poisťovňou, nakoľko som sa chcela uistiť, že dieťa je v poriadku ako mi bolo po celý čas interpretované. Odpoveď som dostala, že je to krásny zdravý chlapček. Taktiež všetky krvné testy a testy na cukrovku som mala v poriadku.
Tak som si tehotenstvo užívala, nakoľko som nemala žiadne problémy a tešila sa na príchod dieťaťa. Prišiel deň „D“, kde sa bábätko začalo pýtať na svet. Manžel ma odviezol do Univerzitnej nemocnice Ružinov v Bratislave, kde si ma nechali na pozorovanie, nakoľko sa pôrod pomaly rozbiehal. Hlavné „vyvrcholenie“ prišlo ráno, kde mi pán doktor v ružinovskej nemocnici oznámil, že dieťa príde čo chvíľu na svet a manžel môže prísť k pôrodu. Bábätko prišlo medzi nás, avšak so strachom v očiach a v hlase som sa pýtala pána doktora, čo sa deje, keďže som dieťa nepočula plakať. Pán doktor ma upokojil, že to bude v poriadku a dieťa čoskoro uvidím.
Oznámil mi však, že môj Leuško nemá vyvinutú pravú nožičku od predkolenia. Emócie šťastia sa striedali s emóciami strachu o môjho chlapčeka. Po našom prepustení z pôrodnice sme sa s manželom tešili domov, aby sme sa chopili role rodičov, tešili sa z nášho Leuška, aj napriek tomu, že sme mali pred sebou mnoho ďalších vyšetrení. Ako Leo rastie, vidím v ňom silného a krásneho chlapčeka, ktorý má chuť bojovať a s úsmevom na tvári zdoláva všetky vyšetrenia. Hoci ešte stále neviem, kedy bude môj chlapček chodiť, verím, že to bude čoskoro a budeme sa tešiť z jeho prvých krokov. Preto ho ľúbim najviac na svete. ❤
