Volám sa Kristián a som otec úžasného dieťatka menom Leuško. Spolu s Evkou sme si životom prešli spoločnými zážitkami a krásnymi chvíľami, kde som pochopil, že je to úžasná žena a že s ňou chcem prežiť neznámu budúcnosť plnú šťastia a krásnych momentov. Vzal som situáciu úplne klasickou metódou, takže som ju najprv požiadal o ruku, kde som napäto čakal ako sa vyjadri. Povedala áno 😊 a stali sme sa snúbencami, bývali sme spolu v byte ešte aj s domácim zvieratkom, škrečkom. Takmer do roka a do dna mi povedala svoje áno a spečatili sme svoje manželstvo. Bol to jeden z najkrajších dni môjho života, dúfam, že aj manželkinho.
Prišiel deň, resp. noc pôrodu, rozhodli sme sa pre Ružinovskú nemocnicu, takže som bol vždy pripravený vyraziť v ktorejkoľvek hodine priamo z TT. Manželku zobrali a ja som čakal, bola to noc kedy sa obloha riadne zatiahla, rozfúkalo sa a taktiež pršalo, cestou som chcel byt čo najrýchlejšie v nemocnici, keďže som videl, že kontrakcie ma manželka riadne silne. Mimochodom milé ženy, milé matky, klobúk dole, zaslúžite si rešpekt celého ľudstva.
Dostal som správu, ráno, že ešte nemusím chodiť, že mám čas, kľudne sa môžem naraňajkovať, ale že bude rodiť. Vzápätí som dostal správu, že ide rodiť a že by som mal čo najskôr prísť. Samozrejme som neváhal a utekal do nemocnice, lebo som sa na oboch veľmi tesil. Pôrod prešiel hladko, žena to zvládla veľmi statočne a som na Teba Evka hrdý.
Dieťatko zobrali, ale ja som mal v rukách stále ruku manželky a utešoval ju, že synček je na svete, no vo vzduchu nebolo počuť hneď jeho plač. Keďže som bol v strese a v očakávaní, čakal som na výzvu doktorov, že môžem ísť po synčeka, no neskôr sme sa dozvedeli, že ho museli oživovať. Keď som ho uvidel, hneď som vedel, že ho budem ľúbiť do konca života, len som sa zároveň o jeho život bal a zažil som najväčší strach v mojom živote, že sa mu stalo niečo vážnejšie. Prelial ma studený pot a musel som sa poriadne nadýchnuť. Mal deformovanú pravú nožičku, v hlave mate tisíc otázok na ktoré sa žiaden otec nikdy poriadne nepripraví. Vykoľajilo ma to a prvé otázky sa netykali nožičky, boli to otázky ktoré sa tykali, ci ostatne organy a zvyšok toho nádherného a krehkého telíčka sú v poriadku. Pomohli mi ho zobrať k matke a bola to láska na prvý pohľad. Plakali sme spolu radosťou a sľúbili si, že sa oňho postaráme do konca života aj keby to malo byt nad naše sily a že ho ľúbime celého, celučičkého.
